Korčuľovanie na tenkom ľade. Ako spoznať bezpečný ľad na rybníku

Zima prináša prvé mrazy a zamrznuté rybníky sa stávajú javiskom pod otvoreným nebom pre korčuliarov a hokejových nadšencov. Dávaj si však pozor na bezpečnosť. Jedna noc pod bodom mrazu ešte neznamená, že sa na rybníku, jazere alebo inej vodnej ploche vytvoril ľad. Nie nadarmo sa príslovie "chodiť po tenkom ľade" spája s hazardným správaním. Povieme ti teda, aké by malo byť počasie a ako by mal vyzerať ľad, aby bolo korčuľovanie na rybníku bezpečné.

Nikdy nevstupuj na zamrznutú vodnú plochu sám.

Vždy prítomné riziko

Predtým, ako sa pustíme do podrobností, je dôležité si uvedomiť, že žiadna ľadová plocha nie je stopercentne bezpečná. Bez ohľadu na hrúbku alebo farbu ľadu je nepredvídateľnosť rizikom zamrznutých vodných plôch.

Dávaj si napríklad pozor na plochy, ktoré zamrzli, rozmrzli a znovu zamrzli. Pred vstupom na ľad vždy uprednostni bezpečnosť a pamätaj - jediný skutočne bezpečný ľad je na klzisku.

Ako spoznať kvalitný ľad

Proces tvorby ľadu ovplyvňuje niekoľko faktorov vrátane teploty, vodných prúdov, vetra, snehovej pokrývky a ďalších. Zvyčajne sa po dvoch až troch týždňoch mrazivých teplôt začne na miestnom rybníku alebo jazere tvoriť pevná ľadová pokrývka. Tieto nízke teploty však nie sú jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje tvorbu ľadu. Aby si sa mohol zamyslieť nad vstupom na zamrznutý rybník, je dobré, ak teplota nevystúpi nad -5 °C aspoň 5 dní. A to platí aj pre denné teploty.

Kvalita ľadu je kľúčovým faktorom pri určovaní bezpečnosti. Pri kontrole ľadu sa zameraj na bubliny, zachytený sneh a praskliny. Farba ľadu je tiež dôležitým ukazovateľom jeho kvality a pevnosti. Pevný modrý ľad je pevnejší ako biela krehká vrstva, ktorá naznačuje prítomnosť vzduchových vreciek a iných nedostatkov. Stojí za zmienku, že nový ľad je vo všeobecnosti pevnejší ako starý ľad.

Overenie hrúbky ľadu

Po uistení sa o kvalite povrchu ľadovej pokrývky je ďalším krokom kontrola jej hrúbky. Najtenšia vrstva ľadu je vždy v strede a na okrajoch pri brehu. Keď sa blížiš k stredu vodnej plochy, navŕtaj alebo odrež vzorky na viacerých miestach, pretože voda nemusí nevyhnutne zamrznúť rovnomerne.

Všeobecne platí, že vrstva ľadu tenšia ako 7,6 cm je príliš tenká na to, aby po nej väčšina ľudí vôbec mohla chodiť. Pre skupinu ľudí na zimných korčuliach alebo pre jazdu na snežnom skútri je ideálna vrstva ľadu hrubá aspoň 15 až 20 cm.

I pri hrubšej vrstve ľadu buď opatrný. Je dobré mať na dosah záchranný kruh alebo plávacie zariadenie pre prípad, že sa niekto prepadne cez ľad a začne sa topiť. Preto ďalším základným pravidlom je nevstupovať do zamrznutej oblasti sám. Keď sa vydáš na ľad, vždy maj okolo seba skupinu priateľov. A nikdy neriskuj. Ak si nie si istý kvalitou ľadu, zostaň na brehu. Pamätaj, že je lepšie byť v bezpečí, ako neskôr ľutovať.

Jediný stopercentne bezpečný ľad je na klziskách.

Čo robiť, keď dôjde k najhoršiemu

Podľa Kanadského červeného kríža je najlepšie zachraňovať uviaznutú osobu z brehu, nie z ľadu. Je totiž pravdepodobné, že ľad sa prelomí a môže sa prepadnúť pod záchrancu.

1. Zavolajte o pomoc.
2. Pokús sa upokojiť a nadýchnuť.
3. Pokús sa otočiť v smere, ktorým si na ľad prišiel. Tam to bude stabilnejšie.
4. Skúšaj kopať nohami, aby si sa vytiahol na ľad bez toho, aby si vyvíjal príliš veľký tlak na rozbitý ľad.
5. Zostaň v horizontálnej polohe (v ľahu) a plaz sa po ľade smerom k brehu.
6. Nikdy nevstávaj, ležanie lepšie rozloží tvoju váhu.

Dúfame, že tieto body nikdy nebudeš musieť použiť, ale je dobré ich poznať pred vstupom do zamrznutej vodnej plochy.