Rev a vzdychanie na kurte. Prečo sa tenisti pri hre vykrikujú?

Tenis sa často označuje za džentlmenský šport. Má však jednu zvláštnosť, ktorá do tohto obrazu nezapadá - vreskot a krik tenistov počas zápasu. Vec, ktorá je prirodzená a často vzniká neúmyselne ako sprievodný jav fyzickej námahy, ale aj rušivý prvok, na ktorý sa sťažujú nielen hráči, ale aj fanúšikovia. Dnes sa dozvieš, prečo tenisti cítia potrebu hekať a čo im to prináša alebo ktorí tenisti a tenistky kričia nahlas ako lev.

Michelle Larcherová de Britová je najhlasnejšou tenistkou v histórii. Bola jej nameraná hodnota 109 decibelov.

Zjavná výnimka

Vzdychanie a tenis sú neodmysliteľne spojené nádoby. Vieš si predstaviť, že sleduješ Mariu Šarapovovú alebo Rafaela Nadala a počas zápasu je ticho? Ťažko.

Vzdychy a iné zvuky sa vyskytujú skôr pri silových športoch, ako je vzpieranie, alebo pri bojových športoch, ako je box alebo MMA. Medzi ostatnými celosvetovo populárnymi športmi, ako je futbal, hokej alebo basketbal, je však tenis výnimkou. Je to o to markantnejšie, že diváci počas hry úplne mlčia.

Najhlučnejší kriklúni v histórii tenisu

Prví hráči, ktorí tento fenomén spopularizovali, boli Monica Selesová, John McEnroe a Jimmy Connors. Selesová dokázala dosiahnuť až 90 decibelov.

Vzdychanie sa v profesionálnom tenise stalo celkom bežným javom, ale niektorí hráči sa preslávili mimoriadne hlasným sprevádzaním úderov. Maria Šarapovová aleboVictoria Azarenka dokázali kričať cez viac ako 100 decibelov. Nekorunovanou kráľovnou je potom portugalská tenistka Michelle Larcher De Brito, ktorá dokázala namerať úctyhodných 109 decibelov. Pre zaujímavosť, na týchto úrovniach zvuku sa nachádza aj zvuk motorky, ručnej vŕtačky alebo rev leva.

9 dôvodov, prečo sa nemôžeme len tak zbaviť vzdchania

Väčšina divákov a príležitostných hráčov považuje hekanie v tenise za zbytočné rozptyľovanie pozornosti alebo nešportovú taktiku. Za týmito zvukmi sa však skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. Pre mnohých profesionálnych tenistov je vzdychanie alebo hekanie neoddeliteľnou súčasťou ich hry a prináša rôzne fyzické a psychické výhody. Dôvody, prečo sa hekania v tenise nezbavíme odhaľujú pozitívne účinky na samotný výkon. Mali by sme byť teda voči týmto zvukom takí kritickí?

1. Väčšia sila a rýchlosť úderov

Vedecké štúdie preukázali jasnú súvislosť medzi upúšťaním pary pri zvukovom sprievode a výkonom. Výskum ukázal, že hráči, ktorí sa neboja uľaviť si pri úderoch, udierajú klasické údery o 3,8 % rýchlejšie a podania o 4,9 % rýchlejšie ako tí, ktorí sú ticho. Zvýšenie výkonu týmto spôsobom nevyžaduje žiadne dodatočné náklady na energiu, takže ide o udržateľnú stratégiu počas celého zápasu. Môže sa teda zdať, že hekanie je prejavom zvýšenej fyzickej námahy a prispieva k zvýšeniu rýchlosti a sily úderov.

2. Stratégie na odpútanie pozornosti súpera

Hekanie počas úderov môže slúžiť ako psychologická taktika na odpútanie pozornosti súpera, čo môže spôsobiť stratu jeho sústredenia a koncentrácie. Prudký, náhly zvuk vydaný hráčom môže vyrušiť súpera a viesť k narušeniu jeho rytmu hry.

3. Vplyv na reakčný čas súpera

Zajímavé je, že zvuk hrá v tenise dôležitú úlohu. Hráči často využívajú zvuk kontaktu loptičky s raketou na posúdenie sily a smeru úderu. Hlasný prejav môže tento zvuk maskovať a ovplyvniť schopnosť súpera presne posúdiť úder. Štúdie naznačujú, že keď súper vzdychá, tenisti majú o 3 až 4 % nižšiu pravdepodobnosť, že odhadnú, kam loptička letí a akou rýchlosťou.

4. Blafovanie

Okrem odpútania pozornosti môže hecovanie slúžiť aj ako pokus o blafovanie. Tenista vydá hlasný výkrik, akoby udrel silný topspinový forhend, a potom lízne mäkký drop shot, aby súpera prekvapil.

5. Uvoľnenie napätia

Vzdych slúži aj ako psychologické a fyziologické uvoľnenie napätia. Toto uvoľnenie napätia môže byť obzvlášť užitočné v rozhodujúcich momentoch zápasov, keď je hladina stresu a úzkosti vysoká.

6. Zlepšenie dýchania a rytmu

Zvukový sprievod môže pomôcť aj pri načasovaní úderu a synchronizácii dýchania presne s úderom do lopty. To môže výrazne zlepšiť načasovanie úderu, čo vedie k presnejším a silnejším úderom.

7. Zvýšenie sebadôvery

Psychológovia naznačujú, že vzdychanie môže zvýšiť sebadôveru hráča na kurte, čo mu umožní podávať lepšie výkony. Vďaka vzdychaniu môže hráč pociťovať väčšiu asertivitu a kontrolu, čo pozitívne ovplyvňuje jeho hru.

8. Sila zvyku

Pre niektorých hráčov je hekanie zvykom zakoreneným z detských tréningových čias. Hráčky ako Maria Šarapovová a Monica Selešová verejne vyhlásili, že na kurtoch vzdychajú už od detstva. Pokúsiť sa prestať s hekaním neskôr v ich kariére by bolo rovnako náročné ako zmeniť držanie tenisovej rakety.

9. Kopírovanie vzorov

Tak ako iné aspekty tenisu, aj hekanie možno považovať za trend, ktorý mladší hráči napodobňujú od elitných hráčov. Ak kričia špičkoví hráči, ktorí vyhrávajú grandslamy, túto taktiku si môžu osvojiť aj nastupujúci hráči, ktorí len kopírujú svoju obľúbenú tenisovú hviezdu.

Maria Šarapovová bola známa svojím hlasným zvukovým sprievodom pri každom údere.

Malo by byť hekanie v tenise povolené?

Napriek zjavným výhodám vzdychania nie je jeho prítomnosť v tenise bez kontroverzie. Tenisové legendy, ako napríklad Martina Navrátilová, ho dokonca označili za "čisté a jednoduché podvádzanie" a tvrdili, že tlmí zvuk loptičky odletujúcej od rakety súpera, čo je pre hráča dôležitý zvukový signál.

Počas Wimbledonu v roku 2012 sa rozprúdila diskusia o tom, ako z hry vykoreniť hekanie a iné zvuky. Hovorilo sa o zavedení "Grunt-O-Meter" čiže akéhosi merača hluku, ktorý by meral hlasitosť hráčov. Starého psa však novým kúskom nenaučíš a už vtedy sa hovorilo o tom, že hráčky ako Azarenka alebo Šarapovová sa nedajú zmeniť a opatrenie by malo byť zamerané skôr na budúce generácie.

Ale sme na konci roka 2023, žiadne takéto opatrenia zatiaľ neboli prijaté a hráčky ako Aryna Sabalenka naďalej trápia naše ušné bubienky. Pravidlá tenisu upravujú iba koučovanie hráčov a hráčok trénermi alebo nevhodné a vulgárne vyjadrovanie. Takže či sa nám to páči alebo nie, hekanie z tenisu v dohľadnej dobe nezmizne.